Dôchodkový systém doma a vo svete. Kto sa o nás postará?

Nárast priemerného veku obyvateľstva je pre jednotlivé štáty a ich ekonomiky veľkou výzvou. Populácia starne, inými slovami počet pracujúcich občanov na jedného dôchodcu klesá. V kombinácii s ústavným zastropovaním dôchodkového veku a nižším potenciálom rastu zamestnanosti znamená starnutie obyvateľstva výrazné ohrozenie stability dôchodkového systému a verejných financií.

Na to, aby dôchodkový systém nie len dobre fungoval, ale bol aj dlhodobo udržateľný, je potrebné nájsť rovnováhu medzi potrebami jednotlivca a záujmami štátu. Dobrý dôchodkový systém musí byť adekvátny pre ľudí, a zároveň ekonomicky udržateľný. Ako je na tom Slovensko, a od ktorej krajiny by sme si mali brať príklad?

Starneme rýchlejšie

Podľa prognóz európskej komisie sa pomer počtu ľudí nad 65 rokov k počtu ľudí v produktívnom veku zvýši z aktuálnych 24,5% na 60 percent. Budeme teda svedkami výraznej zmeny štruktúry obyvateľstva. Netýka sa to pritom iba Európy, naopak, rastúci trend avizujeme celosvetovo. Dôležitým ukazovateľom v prípade starnutia obyvateľstva je tzv. old-age dependency ratio, teda podiel obyvateľov v dôchodkovom veku. Jeho predpokladaný vývoj môžeme sledovať na nasledujúcom grafe. (zdroj : Eurostat)

Starnutie obyvateľstva je z globálneho hľadiska zapríčinené dvoma hlavnými faktormi, a to neustále klesajúcou pôrodnosťou a zvyšujúcou sa priemernou dĺžkou ľudského života.

Zastropovanie dôchodkov a miera náhrady.

Na konci marca minulého roka schválil parlament zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Na tejto hranici sa ustáli v roku 2024, a to medziročným zvyšovaním o dva mesiace. Fixne stanovená hranica dôchodkového veku, nezohľadňujúca vývoj zamestnanosti ani priemerný vek dožitia však nie je taká ideálna, ako sa na prvý pohľad zdá, a môže znamenať nefungujúci sociálny systém v budúcnosti.

Významným faktorom, porovnávajúcim výšku priemernej starobnej penzie a priemernej mzdy je tzv. miera náhrady. Zatiaľ čo v roku 2013 tvorila priemerná penzia viac ako 47% z priemernej hrubej mzdy, dnes už predstavuje len približne 44 – percentný podiel.

Podľa Ivana Švejnu, bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí sa miera náhrady z prvého piliera môže v budúcnosti ešte viac znížiť. „Je to jediný spôsob, ako udržať vybilancovanie dôchodkového systému,“ povedal.

„Vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku nebude štát v budúcnosti schopný zabezpečiť primerané dôchodky z I. piliera. Uvedomuje si to i slovenská vláda, ktorá okrem vstupu do II. piliera, podporuje aj dobrovoľné dôchodkové sporenie v III. pilieri,“
hovorí Martin Višňovský, prezident Asociácie DDS.

Tri piliere ako záruka dostačujúceho dôchodku

Zo všetkých vyššie spomenutých faktorov teda vyplýva , že štát nebude v budúcnosti schopný udržiavať dôchodkový systém na takej úrovni, ako je tomu dnes. Odborníci preto odporúčajú využívať všetky tri piliere dôchodkového systému.

Ak predpokladáme, že dôchodok z prvého piliera bude v budúcnosti predstavovať len tretinu priemernej mzdy, zvyšok si človek musí nasporiť sám v súkromných pilieroch. Tie prestavujú ideálny spôsob, ako si zabezpečiť dostačujúci dôchodok, a taktiež poskytujú rozumné rozloženie rizika.

Holandsko vedie. Dobré dôchodky majú v Dánsku, ale aj v Austrálii.

Spoločnosť Mercer každoročne zostavuje rebríček krajín s najlepšími dôchodkovými systémami. V roku 2019 viedlo už druhý rok za sebou Holandsko. Dôchodkový systém tam tvoria dva hlavné piliere, pričom prvý je tzv. paušálny verejný systém a druhý je zamestnanecký. Holanďania ale k svojmu dôchodku pristupujú zodpovedne, prvý pilier tak predstavuje iba 32% z priemerného dôchodku. Ak by sme si od Holandska chceli vziať príklad, tak včas myslíme na svoju penziu, a nespoliehame sa iba na povinný prvý pilier.

Kľúčom k dostačujúcemu dôchodku je teda individuálny, dobre nastavený dôchodkový systém s rozloženým rizikom.

Pristupujme teda k vlastnému dôchodku zodpovedne, a čo je dôležité, začnime včas.

Čoskoro sa vám ozveme s článkom o 2.pilieri, v ktorom sa dočítate jeho výhody, špecifiká a ako ho správne nastaviť.

Zdroje: Trend.sk, Finance.sk, Investopedia.com, Mercer.com, Aktuality.sk, Ineko.sk, Statdat.statistics.sk, Pravda.sk.

Obrázok: Adobe Stocks licence
Graf: Eurostat